Komentár: Krátke zamyslenie nad čiernou dierou

Vytlačiť
Kategória: Oznamy
Uverejnené: streda, 08. jún 2016, 20:15
Prečítané: 4715x

„ To čo bolo prisľúbené, či už aj výjazdovými zasadnutiami vlády, nedá sa plne realizovať, pretože predstava investora dotiahnutia závisí na vybudovaní infraštruktúry.“

Uvedená citácia nie je z mojej hlavy, ide o doslovný prepis vyjadrenia primátora mesta v hlavnej spravodajskej relácii Slovenského rozhlasu v Rádiožurnále zo dňa 14.04.2016. Toto vyjadrenie ma viedlo k napísaniu tohto zamyslenia a moje rozhodnutie dozrelo po vyjadreniach primátora na aprílovom mestskom zastupiteľstve.
Tí, ktorí ste toto zastupiteľstvo videli na zázname, si spomeniete na moju otázku, s akým investorom primátor vo svojich funkčných obdobiach rokoval, aby uviedol konkrétne mená investorov, predmet rokovaní a podobne. Viete aj to, že jeho odpoveď bola so žiadnym, respektíve presnejšie, že nikoho nevedel uviesť a že mesto ponúklo nejaký pozemok pre SARIO. Z osobných skúseností viem, že takto sa na tejto agentúre nerokuje a ani ponuka investičných možností v tejto agentúre takýmto spôsobom neprebieha.
Vyjadrenia primátora ma viedli k zamysleniu, ako človek, ktorý žiadne rokovania s investormi neabsolvoval, môže v hlavnej spravodajskej relácii Slovenského rozhlasu hovoriť o potrebách investorov. Pri daných vyjadreniach platí pre naše mesto smutná premisa „s nikým som nerokoval, ale ich potreby poznám“, čo je pre mňa nezmysel.
Pri rozhovoroch s ľuďmi som zistil, že pán primátor predsa len aspoň s jedným možným investorom rokoval. Podľa účastníčky tohto rokovania, toto rokovanie bolo veľmi krátke v trvaní cca 10 minút a je úplne nezmyselné, aby človek pochopil zmýšľanie investora a jeho potreby v tak krátkom čase. Zástupcovia dotyčnej firmy, ktorej prevádzku väčšina spoluobčanov pozná ako spoločnosť Vanda alebo Zornica potrebovali pozemok pre vybudovanie nových prevádzkových priestorov, konkrétne mali záujem o pozemok na výstavbu haly oproti súčasnej prevádzky, ktorú poznáte ako budovu Zornice, či Vandy. Ich záujem bol zo strany primátora rýchlo schladený s tým, že pozemok mesto potrebuje, pretože poslanci chcú v tomto priestore vybudovať, použijem citáciu účastníčky tohto stretnutia „biznis centrum“.
V čase, keď sa toto stretnutie odohralo, som bol ešte poslancom. Nepamätám sa na akýkoľvek rozhovor či zmienku, že by ktokoľvek z vtedajších poslancov chcel v Tisovci stavať nejaké biznis centrum. V zastupiteľstve sedeli reálne zmýšľajúci ľudia a dovolím si tvrdiť, že pre každého z nich je takýto nápad nezmysel a nikdy o ňom ani nehovoril. A tak ostáva len dúfať, že tu prevádzka z nejakých dôvodov ostane.
Takto to dopadá v našom meste so záujmom investora a to sú dôvody prečo sa mesto pomaly ale isto stáva čiernou dierou. Nie je to označenie z dôvodu, na ktorý každý z nás prvoplánovo pomyslí, ale z dôvodu nedostatku akejkoľvek realizácie mladých ľudí v oblasti pracovných príležitostí. V priebehu 25 rokov funkčného obdobia súčasného primátora mesto stratilo viac ako štvrtinu svojich obyvateľov, čo je možné prirovnať k morovým ranám zo stredoveku. Reálne čísla sú ešte horšie, ak si uvedomíme, že mnohé z našich detí a aj mnohí z mojej generácie majú v meste len zapísaný trvalý pobyt a reálne žijú v iných regiónoch Slovenska a v zahraničí.
Z môjho pohľadu je možné konštatovať, že za 25 rokov svojho fungovania na poste primátora, Peter Mináč nebol schopný pre mesto zabezpečiť jediného investora tak, že by sa na jeho príchode podieľal. Z jeho vlastných vyjadrení z uvádzaného zastupiteľstva usudzujem, že sa o to nijak ani extrémne nesnažil. Vzniklo pár pracovných miest dotovaných štátom, respektíve Európskou úniou, vytvorených na zmiernenie dopadov vysokej nezamestnanosti, ale tieto pracovné miesta nevytvorilo mesto a tieto miesta bola schopná vytvoriť ktorákoľvek obec. Je k tomu potrebná len určitá byrokracia.
V určitý čas mesto žilo z vysokej zamestnanosti CSM, a.s. a zatvárali sa oči už pred vtedy vznikajúcim problémom odchodu mladých ľudí za prácou. Reálne čísla nezamestnanosti boli skresľované mladými ľuďmi pracujúcimi v iných regiónoch a v zahraničí. Ale mesto bez mladých ľudí nemá budúcnosť. Reálne riešenia problémov, z môjho pohľadu, primátor len odkladá, respektíve sa im vyhýba. Pravdepodobne bude argumentovať celkovou situáciou v štáte a najmä v našom okrese, čo z môjho pohľadu nie je argument, lebo investorov dokázala pritiahnuť Hnúšťa aj Rimavská Sobota. Ak by chcel pán primátor argumentovať skutočnosťou, že primátor Hnúšte má lepšiu východiskovú pozíciu, tak k tomu treba uviesť, že v čase, keď do Hnúšte prišiel najväčší investor, ešte nebol poslancom národnej rady a myslím, že v tom čase ešte ani nebol člen Smeru.
U nás primátor bol od 90-tych rokov členom viacerých politických strán, ktoré tvorili vládne koalície alebo v poslednom období samostatne vládli. Dokonca bol predsedom ekonomickej komisie Banskobystrického
samosprávneho kraja a neskôr členom komisie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. Asi sa tiež teraz pýtate, aký reálny efekt všetky tieto skutočnosti pre naše mesto mali.
Ja si odpovedám, že v podstate žiadny. Okrem pár dotácií na spoločenské podujatia, aby sme ľudí zabavili, žiadny prínos s dlhodobým efektom pre zamestnanosť sa nedostavil. Z projektov sa opravila škola a podobne, ale takéto
projekty uskutočnil každý. Pri reklame o počte opravených škôl musíte mať nutne pocit, že niektoré boli opravené aj dvakrát.
V predchádzajúcom volebnom období poslanci zastupiteľstva odviedli dobrú robotu a v relatívne krátkom čase dokázali v dostatočnej výške naplniť rezervný fond mesta a dokonca vytvoriť nový fond na jeho rozvoj. Namiesto toho, aby sa prostriedky týchto fondov použili na reálne vytváranie pracovných miest, ktoré budú trvalo udržateľné, použili sa napríklad na verejné osvetlenie. Niežeby mesto rekonštrukciu mesta nepotrebovalo, ale nútene sa musím zamýšľať, či jednotková cena cca 820,- Eur za jeden svetelný bod, je rozumnou investíciou, najmä ak trochu zapátrate a pozriete si reálne ceny 30 Wattových svietidiel.
Použijem ešte jeden citát z rozhovoru s primátorom na stránke mesta dňa 11.12.2015. „Tisovcu pomôže (rozumej cesta cez Bánovo) v jeho rozvoji a to tak v oblasti hospodárskej, ako aj v oblasti cestového ruchu. A navyše, očakávame záujem investorov o náš región.“
Iste ste si všimli, že ide o úplne inú myšlienku, ako na začiatku tohto článku. Z tejto myšlienky museli mať ľudia pocit, že už stačí len čakať a investori sa budú pred bránami mesta biť, aby v ňom boli prví. Pri svojom povolaní cestujem veľmi často a nové cesty vidím všade na Slovensku a ešte nikde nepomohli k tomu, aby tam investície vyrástli ako huby po daždi. O cestnej infraštruktúre je možné sa baviť len pri veľkých investíciách, ktoré už ale realizuje štát. Potreby malých investorov sú niekde inde a v úplne iných dimenziách, čo sa však nedá zistiť bez tohto, aby sme s nimi rokovali.
Takéto rokovania sú však dlhodobé, časovo náročné a poväčšinou s negatívnym výsledkom. To je potom, zdá sa, lepšie s nimi vôbec nerokovať a len očakávať záujem investorov v dôsledku jednej cesty. Takýto postoj je však ako môj postoj ku športke, tiež už niekoľko rokov očakávam a ak budem zdravý, tak ešte niekoľko rokov očakávať budem.
Tým, ktorí majú väčší záujem, mailom pošlem finálne znenie Akčného plánu rozvoja Okresu Rimavská Sobota. Budete prekvapení ako málokrát sa tam v oblasti úloh a rozvojových plánov objavuje mesto Tisovec. Naproti tomu mesto Hnúšťa je tam v podstate pri každej druhej aktivite. Aktivity vyčlenené pre mesto Tisovec sotva vytvoria pár pracovných miest, skôr menej ako 10 a nepokryjú ani súčasnú potrebu aspoň konzervovania existujúceho stavu. A tak jediné, čo Vás v ňom zaujme, bude kapitola, kde je mesto zaradené do svojpomocnej výstavby bytových jednotiek pre sociálne marginalizované skupiny, ako keby sme už teraz nemali kopu prázdnych a poloprázdnych nehnuteľností.
Ale v akčnom pláne snáď aj pán primátor nájde nejaké rady. Akčný plán v podstate vychádza z rozvoja mikro a malého podnikania, rozvoja regionálnej ekonomiky a využívania lokálnych zdrojov. Teda žiadne očakávanie veľkého investora, ktorý zachráni našu čiernu dieru, ale postupný a pomalý rozvoj aspoň pre zachovanie súčasného stavu.
Z môjho pohľadu nejako takto sme sa nečinne a čakajúc stali čiernou dierou, nie doslova ale preto, že domov nám odchádzajú deti a z mesta celé mladé rodiny, pretože v Tisovci nenachádzajú pracovné uplatnenie a tým ani životnú realizáciu. Mnohým odchádzajú manželky a nútene trávia pri dôchodcoch v Nemecku a Rakúsku 2 až 3 týždne z mesiaca od svojich rodín.
Realitu Tisovca je ťažké vidieť z luxusných rezortov na Kube, Dominikánskej republike, Mexiku a podobne. K tomu je treba reálne poznanie potrieb občanov a pomalá postupná práca aspoň pre zachovanie súčasného stavu.
A tak pri nadchádzajúcich Dňoch mesta, keď Vás pán primátor bude zahŕňať svojim nezabudnuteľným úsmevom, potriasať Vám rukami a tľapkať Vás po pleci, pýtajte sa ho aké reálne kroky robí preto, aby ste sa aspoň z časti mohli priblížiť k jeho životnej úrovni.
V tomto smere nestačí verejné osvetlenie, ani nová škola, ani žiadne iné služby, keď za pár rokov nebudú mať komu slúžiť. Bohužiaľ, žijeme vo svete, kde o všetkom rozhoduje ekonomika a to aj tá regionálna.
Mário Keleti